Včelárime.sk ! Včely, včelári, včelárenie, včelstvo a iné...

Z Kalifornie až do Poľska
Prvé správy o záhadnom úbytku včiel prišli zo Spojených štátov koncom roku 2006. Úle, kde žili včelstvá v plnom zdraví, nachádzali včelári opustené. Netušili, odkiaľ prichádza skaza. Medzitým od Kalifornie až po Floridu klesli populácie včiel miestami až o 80 percent.

„Vo väčšine prípadov sa nájde iba kráľovná a zopár mladých včiel," hovorí Jerry Bromenshank z Montanskej univerzity v Missoule, ktorý šíriaci sa úhyn včiel už dlhšie monitoruje. Ani odborníci však zatiaľ presne nevedia, čo včely sužuje a prečo a kam zmiznú. Vyzerá to, ako keby „morová rana" prichádzala z čistého neba.

Monitorovanie rozsahu choroby, ktorú nazvali chorobou kolapsu kolónií (Colony Collapse Disorder, CCD), ukázalo ďalšiu neradostnú skutočnosť: z USA sa už rozšírila aj do mnohých štátov Európy, od Španielska až po Poľsko. Napríklad v Londýne v uplynulom roku zahynulo v zime asi 60 percent včiel.

Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva úbytok včiel zatiaľ neohrozuje bezpečnosť dodávok potravín. No s postupujúcim poklesom ich stavov by sa mohla situácia rýchlo zmeniť k horšiemu.

Pesticídy, huby, roztoče?
Na stretnutí Americkej en tomologickej spoločnosti v decembri 2007 v San Diegu sa odborníci na jednoznačnej príčine úhynu včiel zatiaľ nezhodli. Mohlo by sa na ňom podieľať veľa faktorov: pesticídy, huby, roztoče, geneticky mo difikované potraviny, prípadne elektromagnetické žiarenie mobilov či klimatická zmena.

Vedci si nie sú istí ani tým, či ide o novú chorobu. Podobné záhadné vymieranie včiel totiž zasiahlo USA už v 60. rokoch uplynulého storočia, no ani vtedy príčinu nezistili.

Príčinou momentálneho šírenia choroby môžu byť podľa Jerryho Bromenshanka aj suché jesene. Ako povedal pre časopis New Scientist, sucho znižuje dostupnosť prirodzenej potravy včiel, čím by sa zvýšila ich náchylnosť na vírusové alebo hubové ochorenia.

Opustené kolónie nielen že nenahradzujú nové včelstvá, no v úľoch sa neobjavuje ani iný hmyz, dokonca ani po niekoľkých týždňoch. Je preto pravdepodobné, že jedovaté zvyšky húb na uhynutých včelách odpudzujú od osídlenia aj iný hmyz.

Biologická bomba
Niektoré druhy húb včelám škodia, ale iné možno, naopak, využiť v boji proti včelím parazitom, napríklad proti roztočovi včeliemu s príznačným latinským názvom Varroa destructor. Podľa odborníkov je pre včelstvá najväčšou hrozbou práve on. Narobil veľa škody všade, kde sa objavil, napríklad v Anglicku už pripravil o život takmer polovicu včiel. Teraz spôsobuje pandémiu a začal ohrozovať nielen komerčne pestované plodiny, ale aj divé. Roztoč pochádza z Ázie, no dnes sa vyskytuje po celom svete. Používajú sa proti nemu najmä chemické zbrane, roztoče si však proti pesticídom vytvárajú postupne odolnosť.

Vedci z univerzity v britskom Warwicku začali proti roztočovi hľadať biologickú bombu v podobe jeho prirodzeného nepriateľa. „Otestovali sme päťdesiat druhov húb, aby sme zistili, či zabijú roztoče. Potrebovali sme nájsť také, ktoré zabíjajú roztoče, ale včelám škodia čo najmenej," povedal Dave Chandler z tímu, ktorý skúša účinky nových druhov húb. „Musia tiež prežívať v teplých a suchých podmienkach, aké panujú v úľoch. Zostali nám štyria kandidáti."

Rozhodujúci bude spôsob, ako po úľoch hubovú bombu rozšíriť. Roztočom chutí napríklad tekutina, ktorá vyživuje kukly včiel aj dospelé jedince. Pri cicaní však roztoče na včely prenášajú rozličné choroby, ktoré im skracujú už tak dosť krátky život. Jednou z možností by preto mohli byť „hubové kúpele" už pred hlavným vchodom do úľa, kde by si roztoče užili radosť z parazitického života posledný raz. Zatiaľ však nie je isté, či vonkajší kúpeľ vzhľadom na zložité prostredie vnútri úľa bude stačiť.

Izraelský vírus
Iný tím, zložený z vedcov Kolumbijskej univerzity a Pensylvánskej štátnej univerzity, objavil jasné spojenie medzi chorobou CCD a výskytom izraelského paralytického akútneho vírusu. Ako informoval prestížny časopis Science, tím profesora epidemiológie, neurobiológie a patológie Iana Lipkina použil revolučnú genetickú technológiu na vyšetrenie mikroflóry úľov postihnutých CCD, zdravých úľov a úľov s dovezenou materinskou kašičkou. Potom tri roky sledovali výskyt patogénov a ich spojenie s postihnutými úľmi na niekoľkých miestach.

Analýzou DNA (kyseliny deoxyribonukleovej) a ďalšími metódami vyvinutými špeciálne na Kolumbijskej univerzite vedci hľadali stopy tisícok genetických odtlačkov rozličných vírusov, baktérií, húb a parazitov a ich vzťah k známym aj neznámym patogénom. Rovnakú technológiu použili iné genetické tímy aj pri mapovaní kompletnej ľud skej dedičnej informácie (genómu) alebo pri mapovaní DNA neandertálcov.

„Ide o veľmi účinný strategický nástroj na zisťovanie výskytu infekčných chorôb a určovanie ich príčin," povedal profesor Lipkin. „Nájsť riešenie tohto nezvyčajne komplexného problému nám umožnila spolupráca entomológov, mikrobiológov a bioinformatikov."

Vedci v postihnutých úľoch identifikovali vírus pochádzajúci z Izraela, ktorý prenášajú roztoče, a tiež kašmírsky včelí vírus. Podľa Lipkina prišli na stopu infekčnému ochoreniu tak, že po sterilizujúcom ožiarení postihnutých úľov sa tam znovu začali sťahovať zdravé včelstvá.

Izraelský paralytický vírus objavili v roku 2004 v Izraeli, teraz ho prvý raz opísali aj v USA. Nakazené včely hynú s trasúcimi sa krídlami a upadajú do strnulosti, z ktorej sa už nepreberú. Podobné účinky však nemusí mať iba vírus, ale napríklad aj pesticídy. Preto odhalenie, že vírus pôvodom z Izraela môže byť zodpovedný za CCD, je síce významným krokom vpred, no predstavuje iba časť mozaiky. „Nik si dúfam nemyslí, že sme vyriešili celý problém," povedal pre The New York Times entomológ Jeffrey Pettis, ktorý sa na výskume podieľal.

Aby vedci overili príčinnú súvislosť medzi vírusom a úhynom včiel, budú musieť urobiť ešte jeden drastický pokus: vniesť vírus do zdravého úľa, čím vylúčia možnosť iných faktorov.

Hľadanie náhrady
Ani roztoče, ani izraelský vírus však nie sú jedinou príčinou záhadného ochorenia. Ďalší nový druh vírusu a parazita identifikovali vedci z Kalifornskej univerzity. Použili na to integrovaný systém rýchleho zisťovania patogénov, pôvodne vyvinutý na vojenské účely. Ako keby chceli zdôrazniť, že celá situácia vo včeľom kráľovstve sa čoraz viac začína podobať na vojnový stav.

Napriek tomu si však na definitívne vyjasnenie skutočnej príčiny dramatického úhynu včiel budeme musieť ešte počkať.
Entomológ James Cane však čakať nechce. Po dlhoročnej práci odhalil schopnosti asi centimetrovej včely Osmia aglaia. Táto tvrdo pracujúca malá zelená včielka z Oregonu a Kalifornie by mohla s opeľovaním pomôcť klesajúcim stavom včely medonosnej. Cane v sérii pokusov ukázal, že je veľmi rýchla, a za rovnaký čas navštívi také isté množstvo kvetov malín a takmer rovnaký počet kvetov černíc ako včela medonosná. Hoci maliny aj černice sú samoopelivé, teda opeľovanie v princípe nepotrebujú, Cane zistil, že ak ich opeľuje hmyz, majú až o tretinu väčšie plody.