Medovina je alkoholický nápoj vznikajúci fermentáciou roztoku medu, vody, živín (živné soli) a ušľachtilých kvasiniek, prípadne bylín, korením, ovocia, ovocných štiav. Je príjemnej vône po mede a sladkej chuti. Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi chuť medoviny sú: druh medu použitý na jej výrobu a druh kvasiniek (prípadne byliny, ak boli použité). Medovina sa podľa použitých surovín delí na: tradičnú medovinu a ochutenú medovinu. Na výrobu tradičnej medoviny sa používa len med, voda, živné soli a ušľachtilé kvasinky. Pri ochutenej medovina sa oktem vyššie uvedených používajú bylinky, koreniny, ovocie. Medovina obsahuje spravidla do 16%vol alkoholu. Medovina može byť aj suchá (bez zvyškového cukru), ale väčšinou sa robieva sladká. Mala by mať v rovnováhe kyslosť, zbytkový cukor a obsah horkých látok.
Výroba medoviny
Prvým krokom pri výrobe medoviny je príprava roztoku medu, vody a živnej soli. Med môžeme použiť buď kvetový, alebo medovicový, jednodruhový alebo zmiešaný. Čím kvalitnejší med, tým kvalitnejšia medovina. Koncentráciu cukrov si určíme pomocou napr.: Normalizovaného muštomeru (NM). Ak chceme, aby bola medovina suchá, musí mať koncentráciu cukrov cca 20°NM ak chceme sladkú, tak cca 30°NM. (Pozn.: Ak cheme vyrobiť sladkú medovinu a nemáme muštomer môžeme urobiť roztok medu a vody v pomere 1:2, t.j. Na jeden liter medu pridame dva litre vody.) Sú dva základné spôsoby výroby medoviny: tzv. výroba za studena a výroba za tepla.
Výroba za studena
Výroba za studena spočíva v zmiešaní medu s vodou. Aby sa med lepšie rozpustil môžeme roztok zahriať na teplotu max. 36°C. Pri tejto teplote nedochádza totiž k zničeniu bielkovín a aromatických látok. Výhodou výroby za studena je, že sa nezničia mnohé aromatické látky. Jej nevýhodou je dlhý čas vyčistenia medoviny (aj 2 roky) a častejšie stáčanie medoviny, pretože termolabilné bielkoviny v roztoku vypadávajú postupne a vytvoria na spodku nádoby kal.
Výroba za tepla
Výroba za tepla spočíva vo varení roztoku vody a medu. Pri varení vzniká na hladine pena (sú to prevažne zničené bielkoviny), ktorú počas varenia odstraňujeme. Roztok varíme spravidla dovtedy, kým sa na hladine prestane tvoriť pena. Výhodou výroby za tepla je rýchle vyčistenie medoviny.
Med obsahuje väčšinou nedostatočné množstvo živín pre kvasinky, preto je potrebné dodať do medového roztoku živnú soľ obsahujúcu najmä dusík, fosfor, ale aj horčík a zinok. Živnú soľ bežne dostaneme kúpiť vo vinárskych potrebách. Podľa návodu si prichystáme kvasinky. Kvasinky zoženieme vo vinárskych predajniach pod názvom Aktívne suché vínne kvasinky (ASVK). Na výrobu medoviny sú najvhodnejšie hlbokoprekvášajúce a chladnomilné kvasinky. Kvasinky sa dajú zohnať aj vo včelárskych potrebách (Napr.:Dolské kvasinky). Dolské kvasinky sú kvasinky vyšľachtené vo Výskumnom ústave včelařském s.r.o. v Dole a sú vhodné na výrobu medovín.
Pripravené kvasinky dáme do medového roztoku (ak sme roztok varili musíme ho schladiť, inak by kvasinky neprežili) a zamiešame. Roztok s kvasinkami nalejeme do kvasnej nádoby a uzavrieme kvasnou zátkou. Kvasnú nádobu (demižón, sud) naplníme do cca 3/4, pterože pri kvasení môžu vznikať peny, ktoré by mohli preraziť cez kvasnú zátku a mohlo by to narušiť priebeh kvasenia. (Pozn.: Pri výrobe ochutenej medoviny môžeme pridať koreniny, byliny do kvasnej nádoby ešte pred kvasením, ale aj po stáčaní prípadne počas zrenia) Odporúčaná teplota pri kvasení je 20-25°C. Čím nižšia teplota pri kvasení, tým ostáva viac aromatických látok. Nie všetky kvasinky však znesú nízku teplotu pri kvasení.
Stáčanie
Po búrlivom kvasení po usadení kalu medovinu prvýkrát stočíme do čistého demižónu. Po stáčaní musí byť medovina naplnená až po okaj zátky. Z medoviny bude časom vypadávať další kal, takže proces stáčania opakujeme, až kým sa medovina nevyčistí. Čím častejšie sa bude medovina od kalov stáčať, tým bude mať jemnejšiu chuť. Po poslednom stočení by mala medovina ešte zrieť. Pri zrení dochádza ku chemickým reakciám, ktoré zvýraznia chuť a voňu. Zrenie trvá niekoľko mesiacov až rokov. Po zrení sa môže medovina nafľaškovať.